Ak by sa raz podniky využívajúce franchisingovú značku CBA rozhodli komunikovať spoločne, potrebovali by napísať niečo do kolonky O nás. Hlave marketingu by sme neodporúčali zaťažovať čitateľov dlhým výletom do histórie so zbytočnými podrobnosťami. Boli by v nej totiž aj trochu delikátne momenty.
Väčšina z reťazcov, ktoré v súčasnosti na trhu operujú pod značkou CBA alebo jej variáciami, je priamym pohrobkom komunistických štátnych potravín Zdroj. Podnik sa po páde režimu rozbil na krajské časti, ktoré sa následne privatizovali. V 90. rokoch sa pokúšali fungovať samostatne, vytvárali rôzne aliancie, vlastné siete ako Verex, Mavop, Prima Zdroj či Sama a iné, alebo sa postupne rozpadli. Najviac z nich skončilo v sieti najúspešnejšej a najväčšej firme, ktorá pôsobí pod značkou CBA u nás – považskbobystrický Spona Zdroj, ktorý v súčasnosti prevádzkuje takmer tisícku predajní už pod názvom CBA SK.
Titulovať teda CBA SK priamym nástupcom Zdroja je trochu prehnané, ale bez pohrobkov rozpadnutého Zdroja, ktorí potrebovali silnú nákupnú alianciu a zastrešujúcu marketingovú podporu, by státisíce Slovákov dnes len ťažko nakupovali v mlčiacej, ale obrovskej sieti predajní s logom CBA.
A tie delikátne momenty? Národný podnik Zdroj, v Česku ako Pramen, tvoril spolu s predajňami družstiev Jednota počas vlády komunistických strán v podstate celý trh, ktorý v súčasnosti nazývame supermarketový. Zdroj mal v polovici minulého storočia, len pár rokov po nástupe komunistov k moci, už približne desať tisíc pobočiek, na Slovensku asi štvrtina. Neznamená to, že štát bol schopný zmanažovať takú obrovskú expanziu. Naopak, bolo to veľmi jednoduché. Pobočky pre Zdroj štát získal takmer okamžite vďaka plošnému vyvlastňovaniu existujúcich reťazov. Tak sa stalo, že v roku 1948 štát oznámil majiteľom na Slovensku pôsobiach sietí Julius Meinl, Lahôdky Lamplota a Jedlo Bratislava, že preberá kontrolu nad ich ťažko budovanými firmami. Všety predajne dostali na vývesky logo národného podniku Zdroj. To bol len základ, následne sa pod vládu Zdroja dostali všetky tradičné koloniály, zelevoce, mäsiarstva a zmiešané tovary, ktoré po mestách a mestečkách prevádzkovali súkromní podnikatelia.
Takže čo štát vyvlastnil a spojil, to sa po roku 1989 rozpadlo a teraz znova zjednocuje v skupinách CBA SK, CBA Slovakia či CBA Verex a ďalších, menších reťazcov. To, podobne ako v prípade predajní COOP Jednota, naznačuje dôvod zlého imidžu CBA ako zanedbaných a zastaralých potravín. Skúste 40 rokov stagnovať, potom sa desať rokov rozpadávať a spájať. Na čačky príliš nebol čas.
Ale konkurencia a náročnejší zákazník toto riešiť nemusia. Preto sa tešíme, že napríklad lučenecká CBA Slovakia sa s vizuálom predajní a rôznymi konceptami predajných plôch (CBA Cent, CBA Diskont, CBA Fest Market) – teda s kvalitou a komfortom pre zákazníka rada hrá. Najnovšie má nový web – jediný normálny zo všetkých v skupine.
Reťazce.sk 