Spolumajiteľ a hlavný ideológ Martinus.sk Michal Meško a šéfka jeho kamenných obchodov Andy Mešková pre Reťazce.sk hovoria viac o tom, čo sa najobľúbenejšie internetové kníhkupectvo Slovákov naučilo o podnikaní na uliciach slovenských miest a promenádach nákupných centier.
- Ak ste ešte nečítali: Martinus sa na Obchodnej ulici sťahuje do väčšieho a jeho spolupútnikom bude tretia pobočka bistra Shtoor
Preco sa Martinus stahuje v ramci Obchodnej?
Do Bratislavy sme prisli v maji 2009, kedy sme na Obchodnej otvorili male knihkupectvo. Otvarali sme ho s urcitou davkou opatrnosti (aj preto pomerne skromna plocha). Dovtedy sme mali len knihkupectvo v Martine (ktore je tam doteraz), pricom plocha bratislavskeho nebola ovela vacsia (nieco cez 100 m2). Knihkupectvo na Obchodnej bol nas test, ci stale vieme robit aj kamenne knihkupectva, z ktorych sme vzisli :) a zaroven snaha sa definitivne odrazit od ostatnych internetovych konkurentov. V on-line sme uz 6 rokov jednotka, v kameni “vo velkom” vsak stale zbierame nove skusenosti, ktore nas posuvaju vpred vsetkych, aj na internete.
Nove priestory v Bratislave sme zacali hladat uz minuly rok, snahy sa zosilnili s prichadzajucimi Vianocami 2010 a nasim explodujucim skladom osobnych odberov :-) Takisto sa opakovali ziadosti od nasich zakaznikov, ktori ocakavali vacsi vyber knih ci moznost posediet si a prelistovat knihy u nas. Napor ludi sa uz na sucasnom mieste tiez nedal zvladat tak, ako by sme si to predstavovali my – a najma nasi zakaznici. Zaroven nam chybal v Bratislave priestor, kde by sme mohli privitat autora krstiaceho knihu alebo urobit citacku pre deti. Nasi ludia na Obchodnej sa naozaj snazia a odvadzaju skvelu pracu, ale vieme, ze stale to nemozu robit tak, ako by si to sami predstavovali. V podstate sme teda hladali vacsi priestore pre nase napady a predstavy a budeme robit vsetko pre to, aby sme nesklamali nasich zakaznikov ani sami seba.
Co ste sa naucili za tri roky ovarania a prevadzkovania o trhu s obchodnymi priestormi na Slovensku? Je problem ziskat v Bratislave dobru street location, alebo dobre miesto v nakupnom centre?
Zasadny rozdiel oproti internetu je, ze kym tam je priestor a lokalita prakticky nedolezita (vsetko je na jedno kliknutie daleko) a nemozete obsadit “dobry flek” ci mat exkluzivitu, v realnom svete to casto funguje opacne. Jedno nakupne centrum vacsinou neuzivi viac ako jedno velke knihkupectvo. Casto je to naviac poistene exkluzivitou. Uspech prevadzky zavisi do velkej miery od uspechu samotneho centra a od vyjednanych podmienok. Nic z tohto na internete neplati – priestor kazdeho stoji rovnako a kazdy ma tu najlepsiu lokalitu, o zakaznikovu priazen preto musite bojovat inak a neustale. V realnom svete je bitka na 50% vyhrata uz pred samotnym otvorenim – spravnym rozhodnutim o lokalite (aj ked casto na to treba pozerat dlhodobou optikou). Skvelym prikladom je Aupark, o ktorom si dovolim povedat, ze vdaka nemu je dnes Panta Rhei tam, kde je.
Pocas ostatnych troch rokov sme zistili, ze slovensky trh s obchodnymi priestormi je skutocne maly. Mohlo by sa zdat, ze ich je dostatok, ale tych skutocne kvalitnych – so zaujimavou polohou, vhodnou dispoziciou priestoru a relevantnymi podmienkami – je zial minimum. Preto v Bratislave nie je jednoduche ziskat dobru lokalitu. Hlavne obchodne centra su porozdelovane a tvrdo v nich dominuje Panta Rhei, tie mensie OC zase nedokazu prilakat dostatocny traffic a hraju Bckovu alebo Cckovu ulohu. No a zo street locations je v sucasnosti jedinou relevantnou ulicou pre domacich Obchodna a jej odbocka Postova smerom na SNP. Preto ked sa zjavil v ponuke priestor vedla elektrickovej zastavky na rohu Obchodnej a Postovej, zacali sme to riesit.
Obohatilo nieco z kamennych predjani aj vas koncept predaja na internete, alebo skusenosti prudia skor opacne?
Urcite obohatili a obohacuju, tak ako hned od zaciatku, kedze aj nas samotny internet vznikol z kamena. Umoznili nam v niektorych mestach opat nadviazat osobny ludsky kontakt aj s nasimi internetovymi zakaznikmi (prostrednictvom osobnych odberov) a vdaka tomu im lepsie rozumiet. Od zaciatku bolo pre nas dolezite prinasat zakaznikom, aj ked nakupovali on-line, ten pocit, ze za Martinusom su skutocni ludia, s ktorymi mozu komunikovat a ktori mu poradia.
Takisto sme zistili, ze najma v pripade najvacsich bestsellerov je sila kamennych predajni stale neuveritelna – v prepocte na celkovy obrat dokazu urobit velmi slusne cisla, na internete funguje naopak silny long-tail. Internetovy a kamenny predaj sa od seba dost lisia a to vidno aj na tom, ze pritomnost 2 najvacsich kamennych sieti na Slovensku na internete je prakticky zanedbatelna.
Vdaka kamennym predajniam sme vsak tiez nasli mnoho novych ludi zanietenych do knih a zdielajucich nase hodnoty. Ti tiez posuvaju dopredu cely Martinus – kamenny aj internetovy.
Bude vasa samostatna kaviaren dalej fungovat, aj ked bude v budove Shtoor?
V nasom knihkupectve na Obchodnej nebudeme mat vlastnu kaviaren, bolo by to zbytocne a asi aj proti logike. Prenechali sme teda tuto ulohu niekomu, kto to podla nas robi vyborne. Shtoor bude ciastocne integrovany do priestoru knihkupectva, cielom je tieto dve prevadzky co najviac prepojit. Koncept Shtoora a ludia za nim maju nas respekt a obdiv za to, co za rok dokazali vybudovat a my sme velmi radi, ze ich tretia kaviaren bude otvorena s nami. Su nam velmi blizki v mnohych smeroch a ich koncept je kompatibilny s nasim, spojenie Shtoor (kava / Stur) a Martinus (knihy / literatura) sa nam zda priam nukajuce sa. Verime, ze sa nam podari spolocne priniest nieco unikatne aj pre nasich zakaznikov.
Aky je konecny stav poctu vasich predajni kratkodobom horizonte? Chcete mat napr. kazde krajske mesto? Chystate sa aj na Kosice napriek dialke?
Ako sme uz spominali v minulosti, nejde nam o to kolko budeme mat finalne knihkupectiev, ale akych. Nechceme ich mat najviac, chceme ich mat najlepsie. V naplnani obchodnych centier su tu dobri ini, my sa chceme zamerat najma na kvalitu nasich knihkupcov, ponuky, prostredia, integraciu celeho konceptu a jeho prepojenie s internetom. Chceme, aby bolo za nasou pracou vidiet pribeh a dovod, preco to robime. Davame si zalezat na tom, aby ludi, ktorych vyberame do nasho timu, knihy a praca knihkupca naozaj bavila (a ak bude mat citatel Retazce.sk alebo iny nas zakaznik kedykolvek iny pocit, chcem o tom vediet). Vieme, ze na to, aby sme to dostali do stavu, aky si predstavujeme, nas este caka dlha cesta.
V nasich planoch sa hybeme niekde medzi 6-8 knihkupectvami. Ak ich vsak aj o tri roky bude stale len 5, nic sa nestane. Pri pripadnom otvarani dalsich knihkupectiev sa budeme stale primarne zameriavat na krajske mesta, kde vieme oslovit najvacsi pocet ludi. Vychod (Kosice/Presov) mame v hladaciku uz od roku 2009, avsak zatial sme nenasli vhodnu kombinaciu lokality, priestoru a ceny. Nechceme ist do toho hrrr za kazdu cenu.
Ktoreho z vasich konurentov respektujete najviac a preco?
Panta Rhei. To, ako sa na Slovensku dokazali vypracovat, je hodne respektu. Predajnou v Auparku a nasledne faceliftom predstavenym pred par rokmi priniesli novy trend predaja a vizualu knihkupectiev, a som prekvapeny, ako ostatne knihkupecke siete, ktore tu existovali / existuju, zaspali.
Keďže veľa nových otázok sa s treťou prevádzkou vynára aj v súvislosti so sieťou Shtoor, kopec nových informácií sa dozviete aj od jednej z hláv konceptu Martna Bajaníka na Reťazce.sk už onedlho.
- Kam sa vlastne sťahuje Martinus.sk a kde bude tretí Shtoor: Miesto zbúraniska na Obchodnej aj grécki študenti (TRENDreality.sk)
Reťazce.sk 
A prečo je celý ten článok bez diakritiky? Z
Páči sa miPáči sa mi
Ako som písal už dávnejšie – rád čítam tento “blog”, ale tak, ako kritizujete ostatných za drobné nedostatky (vadí vám, že všade neponúkajú len tú najkvalitnejšiu kávu a zmrzlinu a všetko samozrejme za 10 centov), mali by ste rovnako kriticky pristupovať aj k svojim chybám – hlavne ak vás na to ľudia upozornili už viackrát.
Napísať tak dlhý článok bez diakritiky je zvrhlosť a neobstojí tu ani argument o pridávaní článku cez mobil (nie je problém počkať pár hodín a pridať ho neskôr).
Páči sa miPáči sa mi
Shaggy, určite si myslíte, že zverejnenie textu bez diakritiky je chybou a nie vedomým rozhodnutím autora? Vaša poznámka má podobný charakter, ako sťažnosť na nekvalitné fotky asi z pred roka. Môžeme mať lepšie fotky, ak do nás zainvestujete a my si najmeme fotografa. Ak nám prídu odpovede bez diakritiky, považujeme za dôležitejšie ich vydať, ako zdržovať týždeň až dva, dokým by som si na to konkrétne ja ako autor našiel čas. Prepáčte, ale nechcete rovno do schránky dostať každý mesiac Reťazce.sk na kriedovom papieri? :) A najlepšie bez inzercie.
Páči sa miPáči sa mi
Moja kritika nebola k nekvalitným fotkám, ale k fotogalériám – nedalo sa normálne prepínať medzi fotkami.
Autor sa rozhodol písať bez diakritky? Tak to by sa mal rozhodnúť nepísať vôbec.
Ale dovolím si to otočiť – prečo si myslíte, že predávať nekvalitnú zmrzlinu/kávu/(doplňte si akýkoľvek sortiment) nie je slobodným rozhodnutím tej konkrétnej kaviarne/zmrzlinárne? Ak do nich zainvestujete viac ako tých smiešnych pár eur, ktoré platíte za jednu porciu, potom môžete očakávať vyššiu kvalitu. Nechcete rovno, aby ste za jedno euro dostali tú kávu domov aj s poslíčkom?
Ako sa vám páči moja argumentácia? Je rovnaká ako tá v príspevku nado mnou.
Už som si zvykol na to, že retazce.sk kritizujú, ale kritiku prijať nevedia. A opakujem – ak to nechete robiť, tak to nerobte – nevyhovárajte sa na financie. Ak to chcete robiť, tak to robte – ale poriadne.
Páči sa miPáči sa mi
Podla mna je v pripade Retazce.sk dolezitejsi obsah, nie forma. Nie je uplne vhodne to porovnavat s komercnymi konceptami, ktore tu pravidelne kritizuju – tam naozaj vo vacsine pripadov musi ist aj o formu, kedze su casto v silno konkurencom prostredi a existuje X alternativ. K Retazce.sk neexistuje momentalne relevantna alternativa, takze som ochotny im odpustit clanky bez diakritiky.
Páči sa miPáči sa mi
Dovolím si nesúhlasiť. A uvediem dva príklady:
1. malá kaviareň, chodí tam veľa ľudí, ktorí si ale nemôžu dovoliť kávu za 3€. Preto ponúkajú priemernú kvalitu za 70 centov. Príde tam niekto z retazce.sk a samozrejme ich skritizuje, lebo za tých 70 centov očakáva tú najlepšiu kvalitu. Podľa názorov autorov a ľudí, ktorí sem píšu, je tá kritika opodstatnená (lebo to nerobia zadarmo)
2. web retazce.sk – píšu články, v ktorých hodnotia (kritzujú) služby rôznych podnikov. Otázka znie – prečo by sme nemali my kritizovať tento web, ak svoju činnosť nerobia poriadne? Aký je rozdiel medzi nimi a tými kaviarničkami? Robia to zadarmo? Nie, stačí sa pozrieť vpravo – je tam reklama od etargetu, čiže táto stránka generuje príjmy (podobne fungujú napr. súkromné televízie, tie tiež neplatíte priamo, ale cez reklamu).
Tak prestaňte mať dvojaký meter, alebo znášajte oprávnenú kritiku rovnako, ako to musia znášať firmy, ktorého hodnotíte.
Okrem toho, nebol som prvý, kto poukázal na to, že je článok bez diakritiky – čiže asi nie som jediný, komu to vadí.
Páči sa miPáči sa mi
Dovolím si súhlasiť so Shaggym. Hlavne by som sa pozastavil na touto vetou: “určite si myslíte, že zverejnenie textu bez diakritiky je chybou a nie vedomým rozhodnutím autora?”
Aké rozhodnutie autora? Aký denník, médium sa rozhodne písať bez diakritiky? Prečo máte problém so slovenčinou? Nevyzerá to vôbec profesionálne.
Páči sa miPáči sa mi
Rád Vám odpoviem
1. Na taký prípad si nespomínam, skúste pridať link
2. Nech sa páči, kritizujte. Podstatou trhu je sloboda. Každý podnikateľ môže slobodne robiť to čo chce a my na to môžeme slobodne vyjadriť názor. Nič viac, nič menej
3. Ak by ste chceli pokryť náklady na tento web, eTarget by nepokryl ani jeden deň z roka, čiže tento web a obsah na ňom máte bezplatne
4. Kritizovali možno štyria. Aj keby kritizovalo tisíc, je to v poriadku. Aj na Ryanair ľudia nadávajú (spoplatnená platba kartou, online checkin, fámy o spoplatnení WC), ale je to ich slobodná voľba a slobodná voľba podnikateľa.
V tomto prípade je Retazce.sk podnikateľ a rozhodli sme sa, že náš produkt má také atribúty, aké má. Je pre nás dôležitejšie aby niečo vychádzalo v čitateľnej kvalite, než to aby to vychádzalo vo formálnej kvalite, na ktorú nemáme
Páči sa miPáči sa mi
mna by skor zaujimalo preco su texty clankov bledosivym pismom na bielom a uplnym vrcholom citatelnosti su komentare s bledosivym pismom na bledomodrom podklade, neviem ci mam zablokovane reklamy ale cakal by som ze tu budu referal odkazy na nejaku optiku, lebo inak si ten sadizmus neviem vysvetlit
Markoff
Páči sa miPáči sa mi
mne sa lepsie cita bez diakritiky nemate to jedno?
Páči sa miPáči sa mi
Osobne, môj názor je, že ak už píšem článok (je jedno kde, do novín, či na internet), mala by som používať diakritiku. Pravidlá gramatiky tu nemáme len tak, pre nič za nič a nech mi nikto nehovorí, že je jeho rozhodnutím (ako autora), že on ich nebude dodržiavať. Môžem sa teraz rozhodnúť, že budem v slove písať používať y? A budem teraz pýsať články na svoj portál? Nie. Prepáčte, ale argumentácia “je to rozhodnutie autora” hovorí len o tom, že autor je neprofesionálny. Čitateľská kvalita priamo úmerne závisí nielen od obsahu ale aj od kvality formálnej. Vám sa tento článok čítal príjemne? Pretože mne nie. Pri krátkych komentároch alebo v chate absencia diakritiky nevadí ale pri takomto článku je to neskutočne neprirodzené.
Skúste znášať kritiky aj vy :) Snažíte sa predsa písať seriózny portál nie? Čo myslíte, ako to bez tej diakritiky vyzerá??
Rozhodli ste sa, že váš produkt má takéto atribúty, zatiaľ ste jediná/jedna z mála takýchto stránok na slovenskom internete…. jedného dňa možno príde niekto, kto bude mať produkt lepší (a to aj o takú maličkosť ako je diakritika…).
Páči sa miPáči sa mi
Debata sa točí v jednom kole, moje stanovisko zhrniem: Reťazce.sk dávame na internetový trh ako produkt “tak, ako je”. Zaznamenávame a rešpektujeme pripomienky, radi budeme v budúcnosti produkt vylepšovať.
A ak má niekto chuť, môže sa pokojne pustiť do prepisovania článku do diakritiky a poslať nám ho, nahradíme ním súčasnú verziu a srdečne sa poďakujeme.
Páči sa miPáči sa mi