Tak čo, Coffee&Co?

Deje sa niečo? Alebo ide len o zhluk náhod?

Keď sme sa v Coffee&Co na Cintorínskej pri jedení panini sťažovali obsluhe, že podľa nového zákona sa predsa nemôže v jednej prevádzke jesť aj fajčiť, obsluha začudovane zdvihla obočie a šla si zapáliť pred dvere. Po tom, ako sme sa obrátili na vedenie firmy, popolníky, a s nimi aj fajčiari, zmizli. O mesiac však pribudol jeden popolník do rohu prevádzky. O ďalší mesiac sa v predajni fajčilo tak, ako predtým. Čo je pre firmu rentabilnejšie? Štyri eurá za kávu a panini, alebo dve eurá za jednu kávu a prinesenú cigaretku? My si to panini už na Cintorínskej nekúpime. A asi ani nič iné.

Takto pred mesiacom sme si panini objednali na vlajkovej Michalskej. Na stole sa ocitla obschnutá nezapečená žemľa, s tvrdou a zožltnutou mozarellou. Bez slova. Na našu otázku, či nemôžu panini zapiecť (tak, ako sa podáva štandardne), sme dostali krátku odpoveď. Nie: zapekač kope, nezapeká sa. Len sa ohrieva v mikrovlnke. V slušnej prevádzke by na to upozornili vopred. Keď sústrastne súhlasíte, ale zistíte, že sa to nedá jesť, obsluha škaredo zazerá, prečo obťažujete, veď ste súhlasili. “To ste nevedeli, že to teraz nezapekáme?” Nevedeli. A už ani nechceme vedieť.

Minule sme si objednali dvojité espresso s mliekom. Prišlo v menšej šálke, ako obvykle. Prepáčte, to je skutočne dvojité espreso s mliekom? Nemá byť vo väčšej šálke? “Nie, nemá.” Tak nie.

Dvakrát chai masala latte, prosíme. Prídu dve, rovnako drahé. No pena skrýva tajomstvo. V jednej je o polovicu menej tekutiny, ako v druhej.

Jedno a to isté panini v tej istej sieti? Nemyslite si, že v Coffee&Co je to skutočne to isté.  Raz zapečú trochu, raz viac. Raz je syru menej, raz viac, raz skoro vôbec. Zabudnite na to, že výhoda reťazca jednej značky je všade garantovaná kvalita. Tu je garantované len nemilé prekvapenie.

“Retail is detail”, hovorí majiteľ siete Richard Lanczmann. Súhlasíme.