Archív | Internetový predaj RSS feed for this section

Ak sa obchodník nespojí s technológiami, padne. Analýza retailu blízkej budúcnosti

11 Jan

Ako bude vyzerať obchod budúcnosti? Možno takto: Andrea (28) potrebuje oblečenie na zimnú dovolenku pri mori. Ešte nedávno by túto potrebu išla vyriešiť do obchodného centra. Teraz sa však usadí v obývačke a cez webkameru porozpráva o svojej dovolenke svojej osobnej poradkyni v Danielle, obchode, kde si viackrát kupovala oblečenie posledné mesiace.

Poradkyňa navrhne Andrei štyri outfity, ktoré hneď ukáže na jej osobnom avatare. Niektoré odmietne hneď, zdajú sa jej pridrahé. Do desiatich minút nájde lacnejšie v e-shopoch konkurentov a hneď si ich aj kúpi. Od poradkyne v Danielle si zarezervuje dva kusy a nasadá do auta, aby si ich v neďalekom obchodnom dome vyzdvihla.

V obchode ju už osobne víta asistentka, v kabínke sú pripravené vybrané kusy oblečenia a niektoré ďalšie návrhy. Na displayi svieti jej krstné meno. Nechýba dizajnové prostredie luxusnej obývačky a kamera, ktorá ju sníma zo všetkých strán. Páčia sa jej topánky, ktoré jej asistenka navrhla – Andrea okamžite skenuje kód cez mobil a zisťuje, že u konkurencie nájde ten istý kúsok aj o 30 % lacnejšie. Asistentka dorovnáva cenu bez zaváhania.

Jeden z outfitov navrhovaných na dovolenku sa Andrei zdá príliš odvážny (a navyše drahý). Posiela video svojim trom kamarátkam, ktoré zdieľajú jej vkus. Odpoveď prichádza rýchlo – trikrát palec dole. Pri platbe ešte prehľadáva internet pre zľavové kupóny. Zisťuje, že ušetrí ďalšie peniaze a zaplatí svojim mobilom.

Použili sme slovo budúcnosť? Upresníme. Veľmi blízka budúcnosť. Podľa časopisu Harvard Bussiness Review nasledujúcich päť rokov prežijú tí obchodníci, ktorí prestanú deliť kamenné a webové obchody a ktorí zoberú technológie za opraty. HBR to volá “omnichannel”. Webový obchod bude povinnosťou pre každého a kamenný obchod sa stane miestom pre zážitok a kontakt s tovarom. Analýza hovorí o radikálnej cenovej transparentnosti, ktorej sa vyhnú len firmy, ktoré predávajú unikátny tovar  (za knihu či televízor teda zaplatíte vždy najnižšiu sumu, už ťažšie sa porovná oblečenie.)

Aby prežili, v budúcnosti budú musieť obchodníci zákazníkovi ponúknuť tzv. “Next Best Offer”, teda zákazníkovi na mieru šitú ponuku, ktorú obchodník zostaví z:

  • demografický profil zákazníka a jeho nákupnej histórie
  • prispôsobenie možnostiam miesta nákupu (web alebo predajňa)
  • typ hľadaného produktu (štýl a využitie topánok)
  • ciele obchodníka (zvýšenie lojality, priamy predaj)

Decembrový Harvard Bussiness Review ponúka tridsať strán v dvoch analýzach a jednom rozhovore.

Určite sa oplatí prečíťať.
P.S.: Novo registrovaní návštevníci HBR.org si môžu prezrieť tri články zadarmo. Ak nie ste registrovaní, toto môže byť vaša bezplatná januárová trojica. Inak stojí jeden článok 6,95 dolára.

Súťaže na Facebooku pre firmy – ako ich určite nerobiť a prečo

30 Dec

Ajajaj, ďalšia značka, ktorá porušuje pravidlá Facebooku, písali sme na Facebooku ku kampani obuvnej značky spoločnosti EXIsport – Reshoes. Bolo sa treba odfotiť pred ich reklamou, fotku pridať na nástenku a päť najlepších fotiek malo vyhrať peňažné poukážky. Pravá DYI Facebook marketing!

Kampaň spoločnosti Reshoes na MHD zastávkach

Facebook pred rokmi zakázal používať akékoľvek svoje súčasti na súťaže tretích strán, čím sa chce zrejme v komplikovanom globálnom prostredí vyhnúť žalobám. Už aj menšie spoločnosti tak vedia, že ak súťaž, tak jedine vyzvať ľudí zaslať e-mail, použiť vnorený formulár (napríklad Google Docs) alebo dať si naprogramovať aplikáciu, ak to už myslí firma skutočne vážne. Známe sú množstvá prípadov, kedy Facebook na základe automatizovaných detekčných procesov bez slova zrušil fanúšikovské stránky firmám hoc aj s tisíckami fanúšikov. Výstraha má okrem dôrazu na dodržiavanie pravidiel aj ďalší rozmer – neprofesionálnym marketingom firmy môžu prísť na Facebooku o všetko. A nenávratne.

K téme sa rozpútala u nás hodnotná debata, ktorú chceme zachovať pre ďalšie firmy, ktoré sa budú pokúšať o marketing na Facebooku.  Preto prinášame jej plné znenie.

Lukáš Origy Ružinský aké pravidlá ?

Michal Varga existuju urcite pravidla, co sa sutazi tyka. porusuju ich ale aj giganti ako IKEA, takze neriesim :D

Michael Smith Dragan to nie je nic nove. Ak sa nemylim patria pod exisport – a ich siet porusuje pravidla neustale. Ako exitravel, exisport a aj Reshoes :D nic nove pri amateroch :)

Michal Varga este raz – nikto si nepamata na sutaz kde sa ludia tagovali na fotkach ikei? to bolo medzinarodne. podobne fotkovu sutaz mal aj newyorker :) nehovorim, ze exi nie su amateri, nepoznam ich marketing dost na to aby som sudil, ale robia to aj velke firmy… :)

Michael Smith Dragan Michal – to ze to robia ine firmy znamena, ze to teraz moze robit kazdy?

Michal Varga to urcite nie. len tie pravidla dodrzuje malokto. to je podobne, ako zakaz sexu pre manzelstvom v arizone, alebo zakaz sex shopov v nebraske. zakony existuju, lenze su hlupe a nik ich nedodrziava :)

Michael Smith Dragan Ako malokto? Uz aj na SR/CR je dost firiem, ktore pravidla dodrziavaju. To ze v ich marketing je neschopny vymysliet nejaku dobru aps je ich chyba. A potom volia najvacsiu hovadinu a to odfot sa a posli nam to a bla bla bla.
A na pravidlach FB nevidim nic zle. Su podla mna dost opodstatne. Navyse ked ides robit sutaz tak by si i mal aspon precitat pravidla a potom sa ich drzat a nerobit podobne sutaze, ktore su uplne mimo pravidiel.

Jord Nikov Michal KEA svojou kampanou neporusila ziadne pravidla ich kampan bol len signálom nato aby facebook zacal riesit tieto kampane a vytvorili to čomu sa dnes hovori Promotional guidelines a ano robia to aj velke firmy a preto nato doplatili aj u nas aj cechách taky giganty ako je Datart ci KIA

Michal Varga  Ak by som niekomu riesil fb kampan, radsej by som isiel vzdy vramci oficialnych pravidiel a osnov, radsej sam seba a znacku chranim… Suhlasim so vsetkym, z tvojho minuleho prispevku.

Kazdopadne to nic nemani na tom, ze niektore pravidla su jednoducho hlupe a boli vytvorene, ked mal FB 10 fan pages a vedeli si ich sledovat. Teraz ich nemaju sancu nutit niekoho dodrziavat, je to nezvladnutlne a tak tie pravidla existuju len na oko a aj preto ich nik neriesi…

Michael Smith Dragan Michal je to hovadina. Tie pravidla sa takmer minimalne raz za rok aktualizuju, takze argument ze boli vytvorene ked mal FB 10 pages je poriadne pritiahnuty za vlasy. To ze pravidla niekto neriesi – opat mylna informacia, ako pisal Jord vyssie doplatili na to uz Datart, Kia a mnozstvo dalsich. Nebudem tu pisat cisla ale uz tu bolo dost pripadov ze FB blokol nejaku aps a bolo potrebne ju upravit.

Martin Palšovič Michal, Ikea mala tu kampan v roku 2009, kedy sa Facebooku ani nechyrovalo o takych guidelines ako dnes. Vobec, silno pochybujem, ze vtedy islo o porusenie pravidiel.

Toto je len lenivost kompetentnych ludi a ak tvrdis, ze to nikto nedodrziava, tak si zober Jordom menovane znacky, ktore na to doplatili.

Ani jedno z pravidiel FB nepovazujem za hlupe, podla mna su uplne logicke vzhladom na to, ze aj FB je podnikatelsky subjekt a chce sam seba chranit.

Roman Pinke to by zaujímalo aj mňa, že o aké pravidlá ide?

Jord Nikov Čudoval by si sa kolko app bolo zrušených fb a to mali len pár stoviek userov. Facebook ma velmi pekne sprocesovane tieto veci staci ze pár ludi da report pripadne sa vo velkom začnu vymazávať gereovane posty a už ide app dole podobne je to aj s takouto kampanou akonahle sa vygeneruje velky taffic na fanpage hned ich to alertuje a riesia to (velky ale rozumej velky nie par sto ludi)

Michal Varga To je pravda, len to jednoducho nevychytaju vsetko tak sa tym ludia velmi netrapia. Alebo sa tym netrapia marketeri exisportu. A tak sme sa dostali k tomu, ze su vlastne amateri, co si povedal uz na zaciatku a vlastne si mal cely cas pravdu :)

Michael Smith Dragan Michal tym sme sa dostali k tomuto:

1. Pravidla su tu na to, aby sa FB ochranil pred pripadnymi spormi na sudoch atd. Preto su tam obmedzenia a ak chces sutaz tak si to ries v externej aplikacii bez pouzitia nativnych funkcii FB (FB sa zbavuju zodpovednosti co je logicke)

2. To ze nie su verejne zname priklady toho, ze boli zrusene aps proti pravidlam neznamena ze neexistuju. imho si myslim, ze kazda agentura na SR uz ma s tym skusenost. Ak nie kazda, tak kazda druha.

3. Nerespektovanie znamena, ze marketeri vo firme si myslia, ze su majstri sveta a mozu si robit co len chcu.

4. navyse podobne sutaze ti imho akurat tak prinesu na page kopu falosnych profilov, ktori ti nakoniec viac uskodia ako urobia dobrotu :)

Michael Smith Dragan Roman tu mas dva clanky ktore ti hadam pomozu:
http://blog.triad.sk/online-marketing/facebook-aplikacie-podla-pravidiel
http://midra.sk/facebook/najcastejsie-prehresky-v-sutaziach-na-facebook-u

Milan Steskal Poviem to takto. Ta IKEA kampan bola megauspesna a vtedy nebola proti pravidlam. Odvtedy Facebook pracuje na pravidlach a velmi si dava zalezat (aj ked sa nam niektore mozu zdat pritiahnute za vlasy). Tie pravidla sa aktualizuju niekolkokrat do roka. Jediny problem je, za Facebook nema kapacity vsetko kontrolovat, ale je vela firiem a marketingovych agentur vsade vo svete, ktore neuveritelne vytaca porusovanie pravidiel a reportuju to priamo do Facebooku. Ako pise Michael, uz aj na SK a CZ vela znaciek viac alebo menej doplatilo ;)

Lucia Repkova pravidla o sutaziach. Nepoznam ich presne, ale hovoria neico v style, ze sutaz nesmie prebiehat pomocou lokov, fotiek, hocicoho takehoto. Moze byt len cez aplikaciu a vsetko musi prebiehat mimo facebooku

Igor Lichnovský Ad porusovanie pravidiel: Pokial ich nejaky neprajnik nebonzne, FB na to nedojde…

Michael Smith Dragan Igor pokiaľ je to na page maš čiastočnú pravdu. pokial je to ako externá aps tak nikto nemusi ani bonzovat. FB ma to good nastroje

Retazce.sk Cize sme na zaciatku, Reshoes vyzyva citatelov, aby na jeho sutaz pouzila sucast Facebooku – Wall. Zle, okamzite mozu ich stranku celu zrusit bez jedneho slova. Dakujeme, ste skveli citatelia. Cely tento stream nazorov, kedze je pomerne konstruktivny a informacne bohaty, zverejnime na Retazce.sk ako samostatny clanok, aby sme pomohli buducim amaterom ako RESHOES

Neprešli ani dva týždne, a hádajte akú kampaň spustilo Reshoes? Nabáda zdieľať fotografiu zo svojho Wall-u… Pri treťom porušení budeme prví, kto priamo porušenie pravidiel nahlási.

Nay Elektrodom “tajne” prevádzkuje e-shop pod inou značkou

1 Nov

Keď sa rozhodnete kúpiť si nový mobil, práčku alebo reproduktory cez web, budete musieť konštatovať, že slovenský líder v predaji elektroniky Nay hanebne zanedbáva web. V situácii, keď konkurenti ako Datart alebo Elektroworld masívne do webu investujú, testujú a budujú webové stratégie je to priam na výmenu manažmentu.

E-shop Nay je skrytý za akýmsi prezentačným webom a sám je urobený tak zle, že i myš sa prieči kliknúť. Všetky skúsenosti, ktoré zbierajú kamenní či weboví obchodníci už desať rokov, Nay zvesela ignoruje. Nemá táto firma žiadny pud sebazáchovy? Alebo chystá taký mega dobrý e-shop, že jeho príprava trvá päť rokov a skončí zrútetním sa systému deň po spustení a následnou polročnou prácou na redizajne?

Pozrite sa na weby konkurenčných Datart, Elektrowolrd, alebo skúsených a úspešných firiem ako britskej elektro-dvojky Comet alebo medzinárodnej značky Best Buy. A porovnávajte. V záujme prežitia by sa mala akciová spoločnosť Nay okamžite začať zaoberať silným oddelením predaja na webe. Interným, pretože web bude pre túto firmu do smrti jedným z kľúčových miest predaja.

Jeseň, začína sa vrchol predaja elektroniky. Takto vyzerá Nay Internetdom cv roku 2011

 

My sme “Internetdom” Nay Elektrodomu vypli asi po desiatich sekundách. V tomto prípade sme skončili na akomsi Shoppie.sk. Keď sme si začali zisťovať, kto stojí za takýmto projektom, zostali sme prekvapení. Jediným spoločníkom e-shopu, ktorý onedlho oslávi rok na trhu, je cez firmu Net Sales práve spoločnosť Nay. Konateľom firmy je Martin Dernár, bývalý šéf marketingu jedného z najúspešnejších e-shopov v teritóriu Česka a Slovenska Mall. V mysli sa musíme Nay ospravedlniť – už urobili to, čo sme opisovali v predchádzajúcom odstavci.

Prečo však Nay buduje druhú značku a (aspoň navonok) nevyužíva spoločné efekty so svojou predajnou sieťou, to je pre nás záhadou. Prečo nový, ťažko postavený e-shop a na druhej strane nevyužitá šanca predávať na webe pod značkou, ku ktorej majú už ľudia vybudovanú dôveru? Snáď sa na túto záhadou niekedy podarí zodpovedať.

Šéf slovenského Tesca: Chystáme e-shop, rozvoz potravín či samostatné predajne F&F

17 Okt

Ak chcete vedieť ako uvažuje šéf slovenského Tesca, kúpte si aktuálne vydanie časopisu Forbes. Šéfredaktor slovenskej verzie časopisu Juraj Porubský urobil s Johnom Christie titulkový rozhovor.

John Christie má pomôcť predať desiaty tohtoročný Forbes

Čo zaujímavo povedal pre Forbes šéf Tesco Slovensko John Christie

  • Tesco na Slovensku zavedenie pre nepotravinový tovar službu “click and collect”. Na webe si tovar vyberiete a zaplatíte a prídete poň do Tesca, keď vám to vyhovuje
  • Rozvážať potraviny objednané cez internet chce Tesco zrejme už budúci rok
  • Značka F&F je na Slovensku jednotka v predaji oblečenia. Už aj na Slovensku sa Tesco začína obzerať po samostatnej predajni
  • Samostatné obchody môžu perspektívne dostať napríklad aj potreby dojčatá
  • Expres je pre Tesco úplne nový segment, aj ďalšie roky majú malé supermarkety na Slovensku pribúdať. Podľa Christieho Tesco až teraz skutočne konkuruje sieťam ako Jednota a CBA
  • Priniesť Tesco Extra do “starého a nie veľmi dobrého hypermarketu Petržalka” bolo jedno z väčších rizík, ktoré však dosahuje dobrú kapitálovú návratnosť
  • Podobným rizikom bol Clubcard. Efekt v ňom Tesco vidí až vtedy, keď začnú ľudia pre body na karte k Tescu presúvať svoje nákupy väčších spotrebičov – ako napríklad elektronika

Viac v októbrovom vydaní Forbes. V predaji je od prvého štvrtka v mesiaci, výtlačok stojí 3 eurá.

Martinus o svojich kamenných obchodoch: V Bratislave takmer nie sú dobré obchodné priestory [rozhovor]

7 Sep

Spolumajiteľ a hlavný ideológ Martinus.sk Michal Meško a šéfka jeho kamenných obchodov Andy Mešková pre Reťazce.sk hovoria viac o tom, čo sa najobľúbenejšie internetové kníhkupectvo Slovákov  naučilo o podnikaní na uliciach slovenských miest a promenádach nákupných centier.

Preco sa Martinus stahuje v ramci Obchodnej?

Do Bratislavy sme prisli v maji 2009, kedy sme na Obchodnej otvorili male knihkupectvo. Otvarali sme ho s urcitou davkou opatrnosti (aj preto pomerne skromna plocha). Dovtedy sme mali len knihkupectvo v Martine (ktore je tam doteraz), pricom plocha bratislavskeho nebola ovela vacsia (nieco cez 100 m2). Knihkupectvo na Obchodnej bol nas test, ci stale vieme robit aj kamenne knihkupectva, z ktorych sme vzisli :) a zaroven snaha sa definitivne odrazit od ostatnych internetovych konkurentov. V on-line sme uz 6 rokov jednotka, v kameni “vo velkom” vsak stale zbierame nove skusenosti, ktore nas posuvaju vpred vsetkych, aj na internete.

Nove priestory v Bratislave sme zacali hladat uz minuly rok, snahy sa zosilnili s prichadzajucimi Vianocami 2010 a nasim explodujucim skladom osobnych odberov :-) Takisto sa opakovali ziadosti od nasich zakaznikov, ktori ocakavali vacsi vyber knih ci moznost posediet si a prelistovat knihy u nas. Napor ludi sa uz na sucasnom mieste tiez nedal zvladat tak, ako by sme si to predstavovali my – a najma nasi zakaznici. Zaroven nam chybal v Bratislave priestor, kde by sme mohli privitat autora krstiaceho knihu alebo urobit citacku pre deti. Nasi ludia na Obchodnej sa naozaj snazia a odvadzaju skvelu pracu, ale vieme, ze stale to nemozu robit tak, ako by si to sami predstavovali. V podstate sme teda hladali vacsi priestore pre nase napady a predstavy a budeme robit vsetko pre to, aby sme nesklamali nasich zakaznikov ani sami seba.

Co ste sa naucili za tri roky ovarania a prevadzkovania o trhu s obchodnymi priestormi na Slovensku? Je problem ziskat v Bratislave dobru street location, alebo dobre miesto v nakupnom centre?

Zasadny rozdiel oproti internetu je, ze kym tam je priestor a lokalita prakticky nedolezita (vsetko je na jedno kliknutie daleko) a nemozete obsadit “dobry flek” ci mat exkluzivitu, v realnom svete to casto funguje opacne. Jedno nakupne centrum vacsinou neuzivi viac ako jedno velke knihkupectvo. Casto je to naviac poistene exkluzivitou. Uspech prevadzky zavisi do velkej miery od uspechu samotneho centra a od vyjednanych podmienok. Nic z tohto na internete neplati – priestor kazdeho stoji rovnako a kazdy ma tu najlepsiu lokalitu, o zakaznikovu priazen preto musite bojovat inak a neustale. V realnom svete je bitka na 50% vyhrata uz pred samotnym otvorenim – spravnym rozhodnutim o lokalite (aj ked casto na to treba pozerat dlhodobou optikou). Skvelym prikladom je Aupark, o ktorom si dovolim povedat, ze vdaka nemu je dnes Panta Rhei tam, kde je.

Pocas ostatnych troch rokov sme zistili, ze slovensky trh s obchodnymi priestormi je skutocne maly. Mohlo by sa zdat, ze ich je dostatok, ale tych skutocne kvalitnych – so zaujimavou polohou, vhodnou dispoziciou priestoru a relevantnymi podmienkami – je zial minimum. Preto v Bratislave nie je jednoduche ziskat dobru lokalitu. Hlavne obchodne centra su porozdelovane a tvrdo v nich dominuje Panta Rhei, tie mensie OC zase nedokazu prilakat dostatocny traffic a hraju Bckovu alebo Cckovu ulohu. No a zo street locations je v sucasnosti jedinou relevantnou ulicou pre domacich Obchodna a jej odbocka Postova smerom na SNP. Preto ked sa zjavil v ponuke priestor vedla elektrickovej zastavky na rohu Obchodnej a Postovej, zacali sme to riesit.

Obohatilo nieco z kamennych predjani aj vas koncept predaja na internete, alebo skusenosti prudia skor opacne?

Urcite obohatili a obohacuju, tak ako hned od zaciatku, kedze aj nas samotny internet vznikol z kamena. Umoznili nam v niektorych mestach opat nadviazat osobny ludsky kontakt aj s nasimi internetovymi zakaznikmi (prostrednictvom osobnych odberov) a vdaka tomu im lepsie rozumiet. Od zaciatku bolo pre nas dolezite prinasat zakaznikom, aj ked nakupovali on-line, ten pocit, ze za Martinusom su skutocni ludia, s ktorymi mozu komunikovat a ktori mu poradia.

Takisto sme zistili, ze najma v pripade najvacsich bestsellerov je sila kamennych predajni stale neuveritelna – v prepocte na celkovy obrat dokazu urobit velmi slusne cisla, na internete funguje naopak silny long-tail. Internetovy a kamenny predaj sa od seba dost lisia a to vidno aj na tom, ze pritomnost 2 najvacsich kamennych sieti na Slovensku na internete je prakticky zanedbatelna.

Vdaka kamennym predajniam sme vsak tiez nasli mnoho novych ludi zanietenych do knih a zdielajucich nase hodnoty. Ti tiez posuvaju dopredu cely Martinus – kamenny aj internetovy.

Prvá novodobá kamenná prevádzka Martinus na Obchodnej ulici v Bratislave otvárala len v máji 2009

Bude vasa samostatna kaviaren dalej fungovat, aj ked bude v budove Shtoor?

V nasom knihkupectve na Obchodnej nebudeme mat vlastnu kaviaren, bolo by to zbytocne a asi aj proti logike. Prenechali sme teda tuto ulohu niekomu, kto to podla nas robi vyborne. Shtoor bude ciastocne integrovany do priestoru knihkupectva, cielom je tieto dve prevadzky co najviac prepojit. Koncept Shtoora a ludia za nim maju nas respekt a obdiv za to, co za rok dokazali vybudovat a my sme velmi radi, ze ich tretia kaviaren bude otvorena s nami. Su nam velmi blizki v mnohych smeroch a ich koncept je kompatibilny s nasim, spojenie Shtoor (kava / Stur) a Martinus (knihy / literatura) sa nam zda priam nukajuce sa. Verime, ze sa nam podari spolocne priniest nieco unikatne aj pre nasich zakaznikov.

Aky je konecny stav poctu vasich predajni kratkodobom horizonte? Chcete mat napr. kazde krajske mesto? Chystate sa aj na Kosice napriek dialke?

Ako sme uz spominali v minulosti, nejde nam o to kolko budeme mat finalne knihkupectiev, ale akych. Nechceme ich mat najviac, chceme ich mat najlepsie. V naplnani obchodnych centier su tu dobri ini, my sa chceme zamerat najma na kvalitu nasich knihkupcov, ponuky, prostredia, integraciu celeho konceptu a jeho prepojenie s internetom. Chceme, aby bolo za nasou pracou vidiet pribeh a dovod, preco to robime. Davame si zalezat na tom, aby ludi, ktorych vyberame do nasho timu, knihy a praca knihkupca naozaj bavila (a ak bude mat citatel Retazce.sk alebo iny nas zakaznik kedykolvek iny pocit, chcem o tom vediet). Vieme, ze na to, aby sme to dostali do stavu, aky si predstavujeme, nas este caka dlha cesta.

V nasich planoch sa hybeme niekde medzi 6-8 knihkupectvami. Ak ich vsak aj o tri roky bude stale len 5, nic sa nestane. Pri pripadnom otvarani dalsich knihkupectiev sa budeme stale primarne zameriavat na krajske mesta, kde vieme oslovit najvacsi pocet ludi. Vychod (Kosice/Presov) mame v hladaciku uz od roku 2009, avsak zatial sme nenasli vhodnu kombinaciu lokality, priestoru a ceny. Nechceme ist do toho hrrr za kazdu cenu.

Ktoreho z vasich konurentov respektujete najviac a preco?

Panta Rhei. To, ako sa na Slovensku dokazali vypracovat, je hodne respektu. Predajnou v Auparku a nasledne faceliftom predstavenym pred par rokmi priniesli novy trend predaja a vizualu knihkupectiev, a som prekvapeny, ako ostatne knihkupecke siete, ktore tu existovali / existuju, zaspali.

Keďže veľa nových otázok sa s treťou prevádzkou vynára aj v súvislosti so sieťou Shtoor, kopec nových informácií sa dozviete aj od jednej z hláv konceptu Martna Bajaníka na Reťazce.sk už onedlho.

Sleduj

Prijímaj upozornenia na nové články na tvoj email.

Join 121 other followers